Blog Rig 220

Palo 10 berša bijandilo nevo đjeno ani ZOO-Skopje kafeno Eleno

Скопската зоолошка градина е збогатена со уште еден нов член – еленчето Брауни, соопштија денеска оттаму. После повеќе од 10 години, во ЗОО Скопје се роди кафено еленче лопатар. Утрово, нашиот Горан Анастасовски имаше можност да ги направи овие преубави фотографии веднаш по раѓањето.  Добредојде Брауни, стои на фејсбук профилот на зоолошката градина.

Skopjeskiri  zoološko (đjanvarengo) kher  anglal jek dive  bajrarga poro jeri o đjanvarija panda jeke Elenoja ani kafeno nijansa anavkerdo sar Brauni, havlarena o bukarne tar ZOO-Skopje.

Pali pobuter berša, ano ZOO Skopje bijandilo kafeno elenno lopatar.  Bukarno tar akava kher Goran A. Sine ole šajipa te kerel akala šukar fotija  pali nekobor  dakikija e bijandipastar. Šukar alan Brauni, bešela ano FB Profili tar ZOO-Skopje.

Hazri kerga:Neđmedin A-Roma Press

 

 

 

Kobor i Kultura lela than ano Romano đivdipe-dikhen Video

Ano lavkeribe e dizutnensar ko nišankeripe o 23 berś thamiribe e komunako Šuto Orizari, ano iklovibe e dizutnen pučajalen? Sijen li čale tar o Teataresko performansi ki khelin tar Teatar Roma.
Disave olendar save đanena so si teatareski khelin vakerena baš olenge impresie tane but bare thaj sine šukar olenge, numa odola tane jek kotor tar publika savendar šaj sakana te dikalen ano asavke Teatareske khelina.

Numa o pobaro kotor tar dizutne khoni asandor vakerena amen khanči na halilem, aso avera samo telarena po šero vakerindor amenge te halova so olenge na sas interesno? Tadani dopherelapes o pučipe? I doš tani ano korkoro manuša so našti te halon ano 21 veko so dikhle ki sasti khelin, ja palem o ačovibe tar nanipe maškar o Roma so nane khelina tar Teatrija, Poezie, tikne dramatizacie, folklori thaj sa o avera so valani te preperen sar muj jeke etnikane kedinake.


Tadani kana ka kedelpes sa akava so anglal vakerdem tadani ka resara ano adava bute beršengo rodipe TRUBUL SIGO E ROMENGE KULTURAKO KHER ANI KOMUNA ŠUTO ORIZARI, Sostar pohari e palunipa ka oven amenge but bare kana i poterni generacija nane te đanel so si Teatar, so si Poezija, Folklor thaj sa o aver. Aso mate vakera kaj odoleja ka anelpes o bistaripe pire Romane kulturako, tradicija thaj so si importatno amari barvali Romani čhib.

Numa nane sa kalo, ko akava dive diklem o Teatarsko performansi ani khelin tar Teatar Roma saveja sine amenge baro hošime so dikhlem ano 15 dakika profesionalcija ani scena, sikavipe jek Evropikano čhane khelipe ani scena thaj dikhlem maškar olende profesionalna emocia saveja denge amen mesažo vakeribnaja -MADARAN ROMALEN AMEN SIJEM ĐIVDE – Jekh dive ka ovel amen amaro Kulturako kher thaj akava tumaro vilesko hošipe ka ikera tumen sakanutne Teatareskere khelinensar.


Roma Press bičalaja mesazo đji amare Romane muja save dena pestar sa ani Teatareski scena o timi tar Teatar Roma te oven ikherimale thaj nikana te na bistren i scena sostar odole bistaripnaja ka bistaren thaj amaro barvalipe Čhib thaj Tradicija.

Hazri kerga: timi Roma Press

Erati nišankergapes o 23 berš tar thamiribe e komunako Šuto Orizari-Video..

Вчера вечер општината Шуто Оризари го одбележа 23 –години постоење на првата Ромска општина Шуто Оризари. Општината Шуто Оризари која започна да се развива кон крајот на 1963, почетокот на 1964 год. за неа говореа говорниците кои ги паметат почетоците и развивањето на општината..
Градоначалникот Курто Дудуш им се обрати на присутните говорејки за сеопфатните проекти и низа активности кои се реализирани и кои впрочем треба да се реализираат, исто така се доделија Благодарници за најзаслужните од Општината Шуто Оризари кои на свој начин придонесоа во унапредувањето како и промовирање на единствената Ромска општина Шуто Оризари.
Присуствуваа еминентни гости од политичката сфера, Министер за Внатрешни работи Оливер Спасовски, Пратеник и потпретседател на владеачката партија СДСМ Мухамед Зекири, Пратеници, Министри, Амбасадори, Интернационални организации, Претставници од невладиниот сектор, граѓани од општината Шуто Оризари и други гости.
За Културната програма се погрижија членовите на Театарот Рома кои на присутните им приредија петнаесет минутна театарска перформанса насловена ЦАР ЕДИП на која учевствуваа тимот на ,,Театар Рома”.
Медиумски покровител вебтв.портал,,Рома Пресс”.

Erati ano Restorani Mevče Palas ikergapes o nišankeripe tar 23 berša thamiribe e komuna Šuto Orzari, i sasti programa nakhla ano učo nivelo ikheripnaja thar Kulturako čhane, lejbaja than manuša save kerge lafi tar o vakti e thamiribasko numa hem o nevo vakti.

Misafirija lele than tar politikaki umal, Ministrija, Bičhalde, Ambasadorija, internacionalna organizacija, aktivistoja thaj dizutne e komunake.

O Šerutno Kurto Duduš kerga lafi bašh sa o resaripe tar akanutni buti numa thaj baši o nevo vakti so valani te kerelpes ani komuna, ulavga Šukrina baš e manuša save denge pumendar diso ko bajrovipe thaj promoviripe ani Komuna, maškar kolende sas o baro hošipe thaj o dejbe Šukrin kerin e timeske tar Roma Press.

Maj but dikhen ano teluno vakti sar nakhla i sasti manifestacija.

Hazri kerga: Timi tar Roma Press

Министерство за Локална самоуправа денес потпишува договори со Општинските градоначалници кои имаат усвоени локални акциски планови

Министерот без ресор за Музафер Бајрам учествуваше на средба во Министерството за Локална Самоуправа за потпишување на договори со општини кои имаат усвоено локални акциски планови за Роми.

Потпишани се 16 договори со општини на кои ќе им бидат распределени средства од Буџетот на Република Северна Македонија за 2019 година за поддршка за имплементација на Стратегијата за Ромите.

Предвидени се вкупно 3 милиони денари за 16 општини и истите ќе се распределат во еднаков дел од по 150.130 денари, додека останатиот дел во износ од 597.920 денари ќе се распредели по бројот на Ромите по општини.

Средства ќе добијат општините: Шуто Оризари, Прилеп, Куманово, Чаир, Битола, Тетово Гостивар, Штип, Кочани, Кичево, Виница, Дебар, Велес, Делчево, Берово и Пехчево.

Со ова одлука, Владата на Република Северна Македонија уште еднаш ја потврдува заложбата за инвестирање во сите региони на земјата со цел да придонесеме што е можно повеќе за подобрување на уловите за живот на нашите граѓани.

Vahtavija tar o Bičalde Amdi B. Samka I. Ministerija thaj avera misafirija ano 23 –to berš e Komunako –dikhen Video…

Erati maškar ki Centralno kulturaki manifestacija ano nišankeripe o 23 dive e komunako Šuto Orizari,  e time tar Roma Press sine amen šajipa te la vahtavija tar Bičalde thaj Ministerija angli amari kamera te vakeren pumare impresie thaj gndipa e komunake resaribnaske ano akala 23 berša nakhle.

Pobuter dikhen ano teluno linko e Videosko..

 

Hazri kerga-Timi Roma Press

 

Bajrovela i mangin tar avibe ano dikhiba e dokumentarnikane filmoneske anavkerdo baš o Kherutnibe e Romengoro ano komune Veles thaj Kumanovo

Како продолжување на активностите од промоцијата на документарниот филм и направената Анализа „Мапирање на разликите во домување на Ромите„ активноста продолжи и во Велес и Куманово. И во двете општини интересот беше голем и се разви квалитетна дискусија. Свое присуство имаа и членови од локалната самоупраба, од Јавните претпријатиа како и од ромскиот НВО сектор и обични граѓани Роми жители на ромските населби како од Велес така и од Куманово.
Беа дискутирани повеќе теми и дадени одговори од областа на легализацијатам од инфраструктурни проблеми, дури од социо економските проблеми со кој се соочуваат Ромите од овие две општини.
Промоцијата продолжува понатаму каде следни се општините Прилеп и Кичево .

Promoviribe e dkumentrnikane filmoske tavdela thaj ponodorig  barabar ko mapiribe tar sa e thana savende đjivdinena Roma, thaj anglo olende kerlapes  prezentacija e dokumentarnikane filmoske mangipnaja te vazdelpes  o gogaveripe maškar e dizutne sar te ikeren pobut  e kanonija phanle e kherutnibaja ani Utarali Makedonija.

Promoviribe ikerdo sas ano  Veles  thaj Kumanovo, e dizutne kamena te aven thaj sakana pučena odova so olen dukhala phanle akale sako diveseske problemoja, akava bukarno karavani tavdela thaj i ponodorig odoleja so ano eratutno dive sas misafiri  ano Dizja Prilep thaj Kičevo.

Hazri kerga: Roma Press

Deputati Samka Ibraimovski e maj čorole čhavorenge ulavga tikno siklovibaske pomaškarutne lila

O Deputati Samka Ibraimovski barabar e odboreja Baraki tar komuna Šuto Orizari erati ulavge e čhorole čhavorenge  tetratke thaj tikoro pribori baš olengoro pomaškaripe te del olen dumo ko đajbe thaj ponodorutno sikhlovipe ano  siklane.

O sast humano aktiviteti nakhla ano Barake, taneste saveste araklagovena jek pobaro numero thaj Romane familie save đjivdinena socijalnikane arkaja thaj nane ko šukar finansijako ikkheripe.

Samka Ibraimovski vakerga amenge, akava nane te ačhol salde ano asavko dejbe dumo, amen but sig ka da đji tumende informacie kana ka ulava asavke pomaškarutne priborija e čhavorenge thaj olengere sikhlojbaske ani Fundavni sikhlovni Prajla Ramiz thaj Hamid, tahj odova ulavipe ka resarel sakone čhavoreske so avela thaj siklovena ani akaja sikhlovni, vakerga o Samka I.

E Dizutne e komunake čale tane tar akala aktivitetija odoleja so vakerlapes  valani te tavden asavke aktivitetija pobuter manušendar soske čačibnaske amen sijem bi bukako thaj đjivdinaja ano čorolikano hali thaj nane amen šarti sar amen te kina e čhavorenge odova so trubul olenge ano Sikhlovne.

Hazri kerga: Neđmedin A-Roma Press

 

Romaverzitas avdive ano Hotel Holidein ikerga piri prezentacija tar olengoro buthi keripe-dikhen Video

Avdive ko Skopje o dizutnikano amalipa Romaverzitas pire timeja taro studentija thaj kolumnistija kergje agorutno sikaviba tari piro butikeriba thaj sikavgje o resarde esapija taro o šherutne 5 komponende savende so kergje buti nakhle duj beršha.

Ko aikaviba pire esapiengoro ola prezentiringje kola sine o šherutne komponente kaste kergje buti, kozome maturanten, studenten thaj kolumnisten čhivgje ko odola komponente hem prezentiringje so shajsarge te den arka e Romane studenten prekal piro butikeriba.

Dejbe mentorsko thaj turorsko arka e studenten, keriba bukjarne ofisija bašho orientiribe e matursnten kori te hramnonenpe sar studentija, ofisi basho sikljoviba romani čhip thaj panda javera komponente sine i šherutni resarin kolende so o Romaverzitas koncentriringjepe.

Ko avutnipa ola sar modeli bašho dejbe arka e Romane studenten ađikerena sra đzi akana, agar da ko pire avutne proektija savo so prezentiringjelen avdie te len i đziakanaskiri tradicionalno ikerin taro piro šerutno donatori Romano Edukativno Fondi.

Pobuter šhunen taro Silhan Saitov kordinatori ano Romaverzitas

Hazri kerga: Erđan M. Neđmedin A.-Roma Press

Avdive i komuna nišankerela poro 23 beršengo bijandipe sar Komuna Šuto Orizari

Денес општината Шуто Оризари одбележува 23 –години постоење на првата Ромска општина Шуто Оризари. Општината Шуто Оризари започнува да се развива кон крајот на 1963, почетокот на 1964 година, со населување на првите жители и тоа најмногу Роми. Името потекнува од зборот “шуто” што во превод значи неплодно. По неко време со поголеми тешкотии и голем труд на првите интелектуалци Роми во средината на опстојувањето на населбата  таа се здобива  и со свои административни и културни институции. Во почетокот на 1996 година Шуто Оризари заедно со двете села околу него – Горно и Долно Оризари, формираат самостојна административна единица – општина Шуто Оризари. Општина Шуто Оризари e првата општина во светот со мнозинско Ромско население, со  демократско организирање на Избори-и избира Ром Градоначалник на општината, исто така и мнозинство на советници Роми. Денес 12.09.2019 год. Општина Шут Оризари  одбележува 23- години постоене, организира низа културни настани а како централна културна манифестација се организира во Ресторан Мевче Палас во Шуто Оризари со почеток од 19:00 час.

Avdive  i komuna Šuto Orizari nišankerela poro thamiribe 23 berša tar olakoro bešipe sar komuna.

Komuna  savate o butederipe e dizutnengo thane Roma, isiola Rom Šerutno thaj butederipe tar Konsileskere đjene maj but Roma.

Avdive ani komuna resarena pobuter hemime  aktivitetija, numa sar centralnikani kulturaki manifestacija resarela ano Restoran Mevče Palas tar 19.00 o ari.

Ano anav e Timeske Roma Press Bahtaraja o 23 berša tamiribe amare jekutne Romane atareske Šuto Orizari-UPRE E ROMA

 

Hazri kerga: Neđmedin A. Erđan M.-Roma Pres

 

 

 

 

 

 

 

 

Nacionalikani Platforma baš Integracija e Romengi ani Republika Utarali Makedonija

Денес 11 септември во просториите на Владата на Република Северна Македонија се оддржува  работна конференција насловена ,, 2019 Национална Платформа за Интеграција на Роми во Република Северна Македонија- Вработување и Домување”. Пред присутните  воведни обракање имаше Мусафер Бајрам, министер без ресор  задолжен  за имлементацијата  на Стратегијата  за подобрување на состојбата на Ромите во Македонија. Говореше за актуелната состојба на Ромите во Северна Република  Македонија и колку се имплементираат еднаквоста  на стапката за  вработеност  кај Ромската  заедница во споредба  со не Ромите, укажа дека е на многу ниска застапеност и додаде акцент дека таму треба најмногу да се работи.  Исто така укажа  поврзано со вработеност дека  во државните инстутуции Ромската заедница немаат раководни позиции во споредба со други јавни претпријатија.

Музафер Б. говореше за домувањето и за сите различни аспекти  поврзано со Ромите и нивната состојба, безбедност,  комунална инфраструктура,  сопственост на земјиште и уште други работи на која се надева дека на денешната дискусија ке имаат плодна работа со исход за конкретни чекори и решавања на проблемите на Ромите кои произлегуваат опфатени со Вработување и Домување.

На денешната средба се обрати  Орхан Усеин-тим лидер  на проектот Интеграција на Роми 2020. На дневниот ред на денешната работа ке се говори и за Активните мерки за  вработување, Мирјанка Алексовска-МТСП,  Валентина Нушкова –Програма за развој  на Обединетите  нации, Вељко Јуран-Одделение ИПА фондови и проекти, Надире Шакири –извршен директор РЕДИ и Алберт Мемети –програмски менаџер РОМАЛИТИКО.

За легализација на објекти поврзано с о домувањето ќе се обрати  Лубиша Јовановски-државен советник во Министерство за транспорт и врски, Лилјана Алчева-директор за домување за човештвото, Нафи Сарачини-контакт точка Делегација ЕУ  и Ферди Исмаил-НВО Сонце,  Модератор на сесијата Мабера Камбери –Раководител на Сектор.

Avdive  11 septemvri  ano thana ki Rađji tar Utarali Makedonija ikergapes  bukarni khedin  anavkerdi ,,Nacionalnikani Platforma  baš Integracija e Romengiri ani Utarali Makedonija” Bukarnipe thaj Kherutnipe tane e šerutne teme  lavkeribnaske.

Muzafer Bajram – ministeri bizo resori  ani Rađji Makedonijaki kerga  lafi ba o bukarnipe thaj o načalipe  tar kedime rezultatoja so si resarde đji akana, thaj o nanipe tar uče pozicie Roma ano raštrakere institucie.  Muzafer  Bajram ano jek kergapes lafi  baši o kherutnipe  thaj vakerga sigo trubul te lenpes  sa e buka ano vasta thaj te kerenpes  nevutne rezultatoja ano akala duj bare valanipe phanle e Strategijaja e Romengiri, numa vov pakala aso avdisutno khedipe ko agor ka anel o palune decizije so trubul te kherenpes  thaj te iarnenpes o đji avdisutne rezultatija save thane dikhle upral e Roma ani Makedonija.

Avdisutni  bukarni dikin pal akala teme ka len than pobuter manuša ano sasto dive, maškar olende poro lav keriba  sine ole thaj o Orhan Usein –tim lideri tar proekti Integracija e Romengiri 2020.

Hazri kerga: Roma Press

 

- Reklam -

KOLUMNE