Blog Rig 332

Samka I. ka dochivel neve jali na, ko than ministeri bizo resori kote si akana o Aksel A.

Самка Ибраимовски наскоро ќе го смени својот министер во Владата на Зоран Заев.
Како што информира порталот „Скопје 1„ наскоро ќе биде разрешен Министерот без ресор, Аксел Ахмедовски .

Неофицијално ова доаѓа како последицана своевидното одметнување на Аксел Ахмедовски од контрола на Самка ИбраимовскиКако што се дознава Аксел започнал лобирање за смена на Самка Ибраимовски од кормилото на ПЦЕР , а во меѓувреме и пратеникот Амди Бајрам застанал на страна на на Самка Ибраимовски.

Самка Ибраимовски за „Скопје 1„ вели дека ќе дојде времеќе каже зошто е сменет Аксел Ахмедовски и вели дека него никој неможе да го смени од ПЦЕР до 2020 година.
Кога ќе дојде време за смената, тогаш ќе кажеме зошто.

Како ќе ме разреши мене кога јас сум претседател на партијата.

А зошто да не останам на чело до 2020 година, кога членството го бара тоа од мене. Се знае како се сменува претседател, а тоа е преку Конгрес. Некој кој сака да си прави сам Конгреси , нека си прави , тоа е негова работа.

Јас сум претседател до 2020 , а потоа ќе видиме дали ќе се кандидирам, или пак некој друг„ изјави Самка за „Скопје1„
Амди Бајрам целосно застанал позади Самка Ибраимовски и напомена дека Аксел ниту ромски јазик знае.

Ние со Самка сме во заедничка коалиција. Интересите ни се заеднички и за Македонија и за Ромите. Министерот не го поставил на Самка за лидер, а Аксел нестручно ја работи својата работа и не гледам никаков успех во работата како Министер без ресор .

Прво незнае ниту Ромски. Тој е од Делчево и нема искуство.
Го подржувам Самка и треба да го смени, а да постави свој лојален човек, а не да му копа гроб.Самка го поставил него. Тој Аксел нема ниту свое избирачко тело, изјави за Скопје 1 Амди Бајрам.

Lendo link: https://skopje1.mk/archives/5357

Roma press ko telefonsko lafi keriba e Bicaldeja Samka Ibraimovski, vakerga amenge, isi asavke informacije numa me oficijalno na vakergumlen khanikaske ]ji avdive, thaj amen sas amen telefonsko lafi keriba e portaleja Skopje 1, numa  me vakergum harne vakteske ka ovel tumen perdi informacija baši sa.

Jekajek o bičaldo Samka Ibraimosvki vakerga amenge kerdilopes lafi ko presedatelstvo tari partija thaj angapes solucija  ki avutni bešin te meninelpes o ministeri biyo resori ki rađji e Republika Makedonijaki, thaj sa adava nane khanči diso baro odolestar te vaydlepes bari fama, kana ki raštra svako dive isi disavo nevipe thaj savore meninajame, vakerela baši o Romapress o bičaldo Samka Ibraimovski, baši involviribe e bičaldeskkro Amdi ov vakerga asavke informacie man naneman thaj nane čačune.

Harne vakteske ka vel tumen oficijalno informacija so ka kerelpes thaj pe soske sa akava resarela, vakerela o lideri taro PCER thaj bičhaldo Samka Ibraimovski.

Ko telefonsko lafi keriba e Ministeriumeja Aksel Ahmedovski informirinela baši o Roma press, čačeste isi tikno na halovibe maškar o presidenti taro PCER-Samka Ibraimovski, numa nane čače sa okola avera informacije so sas ulavde ko javnosti mujal mande.

 

Ponodorig vakerela amenge o Aksel A. Man sineman muklo mesažo đji o rajo Samka Ibraimovski thaj sas vakerdo leske so me korkoro ka dav mange mukibe tari funkcija Ministeri biyo resori ki rađji tari Republika Makedonija thaj iranavaman ki miri profesionalno buti sar Advokati, informirinela baši o Roma press o Aksel Ahmedovski.

Bistrinci putergapes nevo Socijalnikano centar ko ikerkeripe e Romenge

Вчера во Бистринци беше отворен новоизградениот Социјален центар за потребите на ромската заедница. Меѓу гостите, заменик-градоначалникот Динк Буриќ, заменик-градоначалникот Љерко Вучковиќ, претседателот на градскиот совет Дарио Флетка, претседателот на Советот на ромското национално малцинство Белишече Марија Балога, исто така беа пратеник Вељко Кајтази, шеф на Канцеларијата за човекови права и права на националните малцинства Ален Тахири, Заменик градоначалник на општина Осиеко-Барања, Горан Ивановиќ, претседател на Советот на ромското национално малцинство во Осиеко-Барањаската област Бранко Петровиќ како и уште многу други претставници од законодавниот дом и владини и невладини рганизации.Вељко Кајтази пратеник во законодавниот дом уште еднаш со невидено задоволство истакна  колку е од голема важност за ромската заедница денешниот настан, не само во областа на овој град, туку и пошироко.

Erati ki Bistrica o nevo puterdo  Socijalnikano centrumi baši valanipe  e Romane kedinake. Maškar o misafirija  sas,  telal šerutno  Dink Burik,  telal šerutno Lerko Vučkovik, presidentija tare diyjakere konsilija )sovet0 Dario Fletka, presidenti taro Konsili Romane pučibnaske  Belišeče Marija Baloga, thaj o bičaldo Velko Kajtayi, šefi  tari Kancelarija  manušikane hakonenge  thaj nijamija e potikore kedinenge  Alen Tahiri  thaj panda but uče prestavnikoja.

Bičaldo Velko Kajtayi  panda jek fori sikavga piro baro hošipe thaj baro oven saste  baši I sasti čipota so resarela ko akava than Belišče, thaj sa akava akana so kerajale  si but valanutno thaj importatno  baši I Romani kedin ko akava than, ki akaja dis, thaj buvle olatar.

Lendo linko: http://www.romskiportal.com/2018/10/30/u-bistrincima-otvoren-drustveni-dom-za-potrebe-romske-zajednice/

 

Sastipaskiri situacia e Romencar thaj olengoro akcepcia dži ki sastipaskiri protektiva

 

Октомври групата за вклучување на Ромите ќе ја разгледа моменталната здравствена состојба на Ромите и нивниот пристап до здравствената заштита.Ќе се дискутираат прашања како што се дискриминација во пристапот до здравствена заштита, разлики во очекуваниот животен век помеѓу Ромите и не-Ромите, како и сиромаштијата и нејзините ефекти врз здравствената состојба на Ромите.

Ко ćhon Oktomvri i grupa baši konekcia e Romenge ka dikhen i momentalno situacia e sastipaja ko Roma thaj olengoro lejbe than ke sastipaskere protektivake.

Ka keren lafi pe pučiba sar so si diskriminacia ki ikerkeripe e sastipaskere protektivake, diferencie ko sastipaskoro dživdipe maškar o Roma thaj o na-Roma, thaj o čorolipa olakere efektia upral sastipaskiri situacia e Romencar.

Ko vakti tari diskusia thaj treningo ka dikhel pes i sasti resarin situacia e sastipaske ko romane džuvlja thaj o čhave, a o akcento ka ovel čhivdo  ki zorle sterilizacia, dovogjende thaj meriba ko tikne bebia thaj i vakcinacia ko čhave.

Ko jekh ka ovel diskusia bašo o poyivitetija so dela i them ki paralela e sastipaskere problemenge so kerela o čorolipa, thaj ko drumo te arakhen pe adekvatno opcie e saste resarinake maškar e Roma.

Lendo inko: https://www.eesc.europa.eu/en/agenda/our-events/events/romas-health-situation-and-their-access-healthcare

 

I Jurova Fuhalimi (zagrižime) tari diskriminatorsko retorika mujal o Roma ki Italia

 

Европската комесарка за правда, Вера Јурова ги предупреди италијанските политичари дека „си играат со оган“ кога станува збор за говорот на омраза кон Ромите.Во одредени нацистички документи пишува дека е бесполезно да се хранат нивните усти. Ова се чудни времиња кои потсетуваат на мрачно минато, ако не ја запомнеме лекцијата, таа може да се повтори, изјави Јурова.Таа порача дека постојат категоризации на одредени делови од општеството и дека против говорот на омраза треба да се бори со дијалог и предупредувања.

E Europakiri komesarka baši jurisdikcia , Vera Jurova amglohavljargja e italiakere političaren ma te “khelen peske jagaja” kana kerel pe lafi ki rotorika mujal o Roma,

Ko desave nacistikane dokumentoa hramosarela kaj si bizo hairi te parvaren olengere muja. Akava si but aver vaktia so liparena asavko diso ko kalo nakhlo vakti, thaj te na čhivgjam amare gogjate i lekcia, šaj palem te ovel aktivno, vakergja i Jurova.

Oj bičhavgja mesažo kaj isi kategorizacia ko desave kotora taro sasoitnipa thaj mujal negativno retorika trubul te kerel pe aktiviteto prekal o dialogo thaj notacie.

I reakcia tari Eurokomesaro avela palo notacie taro italiakoro ministero andrune bukjenge Mateo salvini so vakergja kaj planirinel te paldel e Romen tari Italia, numa thaj kaj ” bibahtake ka valjani te ikerel e italiakere Romen soske olende našti paldela”
O Salvini ki piri notacia tari Jurova vakergja kaj si odova “Nonsens taro Brisel” thaj kaj mangela te anel ” Kanonia thaj Disciplina”

O Presidento taro Europakoro parlamento o italianco Antoniot Tajani angleder desave divesa sine ko jekhj targeti taro kritike sebepi oleskiri notacia kaj i Italia na trubul te implementirinel fundavno dizutno prihod, soske odova ka džal ko konto e Romenge.

Lendo linko: https://mia.mk/2018/10/urova-zagrizhena-za-govorot-na-omraza-kon-romite-vo-itali-a/

 

O džanlipa taro Roma thaj Romnja so startujngje piro personalno bizniso

Đjandipe thaj bisniso šaj aktivno te del arka ko aver muj sikavipe e Romen

Една од мерките за вработување каде Ромите многу почесто ја користеа е онаа мерка кои се вклучуваа во јавни занимања.За јавните занимања се разговараше со тие кои ја користеа таа мерка, како лично така и во својство на преставник на фирмата каде што работат.Од друга страна се прикажуваат и искуствата на Ромите и Ромките кои го започнаа својот сопствен бизнис или одлучија да продолжат во семејните бизниси.

Jekh taro aktia bašo bukjarnipa e Romenge so but droma istemalkeren le sar akti so kerelapes  thaj ko puterde  zanaatia.

Akale zaanatenge kergja pe lafi okolencar so istemalkeren akala akcie, sar personalno agjaar thaj sar membria e firmake kote so kerena buti.

Aver rigatar sikaven pe o džanlipa e Romengoro thaj e Romnjengoro so startujngje piro personalno biznisi jali angje decizia te džan majodorig pire familiarno biznisea .

Agjaar thaj i Suada Avdi phravgja servisi užaribaske, o Sultan Haliti gelo majodorig pire familiarno biznisea bikiniba tesktili, o Branko Gjurgjević hulavgja piro džanlipa an o zanaetia so phanlja i firma, thaj panda but avera primerija aso o Roma o šaj te đjan vi po anglal te oven jekhajek sa e averensar.

O Adem Canoski Gušani thaj oleskiri partnerka legaren i firma Istra Shop, o Stevo Gjurđević 15 berša arakhela nasvalen, a o Senad Bedić počmingja piro personalno biznis kote so reparirinela  phanle kanalizacie thaj sa o forme odova biznisi kote anglutne kerel sine buti numa aver gazdenge thaj firmenge.

Majbut olengere notacienge an o akava linko:

Lendo linko https://phralipen.hr/2018/10/26/rad-nas-svagdasnji/

 

lil baši romano hošalipe-Startno legarutno

Ако не сте Ром, никогаш не носете костими со ромски теми во Ноќта на вештерките. И не се нарекувајте Роми затоа што мислиш дека си со слободен дух. Или затоа што сте биле во Индија, или верувате во чакри, или живејте во камп караван или нешто слично. Овие работи се расистички кон Ромите. Тоа се вика Се вика анти ромско расположение.Ова е специфична форма на расизам насочена против Ромите, Синтите, Патниците, Мануш, Балканските Египќани, Ашкали, Ениши и други кои се обележани како “Роми -Цигани” во јавната имагинација.

Te na sijan  Rom ma legaren šeja taro romane tematike ko Halovej. Thaj ma notirinen tumen kaj sien Roma soske gindine kaj isi tut tromalo ilo. Jali soske sien ki India, pakjana  ko čakre, jali dživdinena ko desavo kamp karavani jali diso aver. Akala aktia si rasistikane mujal o Roma. Odova anavkerdo sa sar Romani hoš.

Akaja specifikani forma taro rasizmo si legardi mujal o Roma, Sinti, Travelsia, Manusha, balkansko Egjipkjania, Aškalie, Enišia thaj aver forme so si definirime sar “Roma” ki sasti imagin.

Isi tahaj buteder ko odola bibahtale vorbe thaj desave limitirime lepime forme. Mangipaja te kera maripa mujal akava fenomeni trubul te ovel ko đjando diklo thaj te kera hor analiza akale problemoske.
O Antiseminizmi jali i islamofobia  šaj majpašeste analogie numa ni hari našti te kerel pe paralela.

Odova si, soske nane salde negativno notirime anti Romani hoš, numa hem ki bilačhi retorika jali negativno stereotipia.

Sa akava si majdur, majzorale tamikerdo ko buteder europakere sasoitnipa.

Isi le jekvaš veko darhinalipa tari natolerancia, napakjiv thaj paldiba so salde taro dive ko dive bajrola amforno ko sa e riga so anel o vakti.

I diskriminacia mujal o Roma nane salde rasizmo: oj si Europakiri komponenta so bajrol barabutne e Eruopakere civilizaciajaj taro nakhle purane vaktia.

Lendo linko: http://www.errc.org/news/a-beginners-guide-to-antigypsyism?fbclid=IwAR0IxuUOaxeBCM8vKqQGNHAldOMEQ2YqAYCdrI9WAvIlD8wF3pNJp8r_FBo

Baro jagalipe ko phanlipe ki Šutka štar đjene po phare kuvde

Четири лица се повредени во пожарот што изутрината изби во затворот во Шуто Оризари. Се запали притворското одделение во затворот во Шутка, а повредите кај лицата настанале како последица од гушење.Станува збор за тројца притвореници кои во моментот на пожарот се наоѓале во затворското одделение во Казнено-поправниот дом „Шутка” и едно службено лице, односно надзорник од затворската полиција.Со пожарот во Затворот во Шутка биле опфатени 15 квадратни метри.

Štar manuša tane astarde jagalipnaja savo asatargapes  ko phnalipa ki Šutka, jagalipnaja astargapes  okotoro e panlipaskkro , aso o kuvde manuša astarsalile  e čhuroja taro jagalipe.

Kerelapes lafi  baši trin panle manuša  save araklagovena sas ko adava dakiko andre ki lengi soba, ko phanlipaskkro kotor taro akava phanlipe Šutka, thaj jek bukarno nadzorniko  tare panlipaskiri policija.

Jagalipaskkro tharibe upral lengro bedeni khoni na prijavinga, aso o kuvde sas salde astarde  taro baro dumani thaj sas legarde ki Klinika  Toksikologija thaj tane avrik taro pumaro našalibe e đivdipasko.

Jagalipnaja ko panlipa sas atardo pobuter taro 15 kvadratija, intervencija kerge mujal jagalipaskkri služba panđe tomofilensar thaj dešujek bukarne, e sigarutne intervencijaja harne vakteske o jagalipa sas čivdo prekal lengi kontrola thaj činavdo.

Šarti akale jagalipaske panda nane vakerdo, aso o vastakerde taropanlipe Šuto Orizari ka iklon vahtaveja harne vakteske.

 

Ko avutne duj kurke benzineja thaj dizeleja o đihanija ka pheren pumare rezervoarija

По неколку неделни поскапувања на нафтените деривати, од ноќеска на полноќ паднаа цените на бензинот и дизелот.Регулаторната комисија за енергетика реши да ги намали цените така што возачите од денес резервоари со Еуросупер БС-98 ќе точат за 73 ден/литар, Еуросупер БС-95 ќе се продава по цена од 71,50 ден/литар, а дизелот по цена  од 67,50 ден/литар.Oвие цени ќе важат во следните две недели

Pali nekobor kurkengoro svako diveskkro učipe o fijatija taro benzini thaj dizeli, tari i naklli ekvaši rat  hulena o fijatija  bašo benzini thaj dizeli.

Vakeripnaja  o Eurosuper BS-98 hulela ko 3,5 denarija, aso o dizel thaj ekstra lokho  baši kerutnipe ko 1,5 den. bašo jek litro, aso o  Euro super BS-95 hulela 3 den.

Regulatornikani komisija baši energetika  anga solucija  te hularel o fijatija  odoleja so o šoferija taro avdive  o Eurosuper 98 ka pukinenle bašo 73 den. Eurosuper BS- ka bikinelpes ko 71,5o den. aso o dizel ka bikinelpes ko 67,50 den. bašho jek litro.

Akala fijatija ka oven ikerimale salde duj kurke.

 

Thabilo Аvtobusi taro ARM- e Askerija pharipnaja spasingepes

Автобусот бил полн со војници кои се превезувале до касарната „Илинден“ утрово во 6:30 кога и избувнал пожарот. Војниците едвај излегле од автобусот. Поради брзината на пожарот војниците немале време ни да ја земат опремата од автобусот.

Javinakoro ko 06:30 dakikija, ki relacija Probištip-kasarna ,, Ilinden ‘’ thabilo jek avtobusi taro ARM bute askerensar andre numa o askerija iklile taro avtobusti saste.

Avtobusi sas perdo  askerensar  save đjana sas ki relacija đji i kasarna ,, Ilinden ” kana taro jek var ko busi astargapes baro jagalipnaja.  e Askerija pharipnaja iklile avrik taro avtobusi,  numa baši o baro jagalipe  e askeren na sas  vakti te ikaven piri oprema taro avtobusi ki dar te na asatargoven  vi ola e jagalipnaja.

Taro ministeriumi bašhi arakibe nane đevapi baši akaja bi bah, sajdipaja so kerelapes  lafi baši na šukar e buseskkri elektronika,  numa  harne vakteske ka ovel oficijalno informacija sar resargapes akaja bi bah ko Avtobusi taro ARM.

Tragedija Araplani hulinga ko More , thaj mule 188 manuša

Патнички авион со 188 патници и членови на екипаж ноќеска се урна во море само неколку минути по полетувањето од меѓународниот аеродром во Џакарта.Спасувачите пронашле остатоци од „Лион Ер Боинг 737 Макс 8“ во близина на Караванг во провинцијата Западна Јава, на околу 70 километри источно од Џакарта, изјави шефот на националната агенција за пребарување и спасување на Индонезија, Мухамед Сјауги.Се верува дека трупот на авионот е на дното на морето на длабочина од околу 35 метри.Авионот требало да лета до Пангал Пинанг, главниот град на Бангка Белитунг Острови.

Baro araplani  188 manušensar thaj đjene tari ekipa rakako hulinga  ko baro pani  palo nekobor  dakikija e ujraribaske taro mashkar đianeskkro araplanenegoro drumo ki Đakarta.

O arakavutne  arakle  buka taro ,, Lion  er Boing,, 737 Maks 8’’ ko pašipa taro Karavang ki provincija  taro Java, ko 70 km purab tari Đakarta, vakerga o šefi  tari nacionalnikani  agencija bašhi  rodlaripe  thaj arakipe  ki Indonezija, Muhamed Sjaugi.

Našavga I kontrola taro ujraribe  nekobor dakikonde pali o uklibe e araplaneskkro.

Kerelapes lafi baši Boing 737 MAH 8, savo tano maj nevutno tipi  taro araplani  800 arija ujrarin.

Arakle tane disave buka so sas tane e manušenge save ujrandile akale araplaneja  arakle ko pani, sas dikle plesutne karte  thaj paldibaskoro sertifikati, havlarela I agencija  taro rodlaripe bašhi I agencija  ko tviter.

Araplani valanga te ujral  đji ko Pangal Pinang, šerutni dis  ko Bangka Belitung-Ostrovija.

- Reklam -

KOLUMNE